<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" version="2.0">
<channel>
<title>Department of Akan-Nzema Education</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/752</link>
<description/>
<pubDate>Wed, 08 Apr 2026 17:03:41 GMT</pubDate>
<dc:date>2026-04-08T17:03:41Z</dc:date>
<item>
<title>Mfantse Nkurow binom hɔn huandzin mu Mpɛnsampɛnsamu</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5097</link>
<description>Mfantse Nkurow binom hɔn huandzin mu Mpɛnsampɛnsamu
Kwofie, R.
Nhwehwɛmu yi fa Mfantse nkurow bi hɔn huandzin mu mpɛnsampɛnsamu ho.&#13;
Nkamfo yɛ biribi a noho hia wɔ Akanfo na nyimpakuw biara asetsena mu. Ɔyɛ&#13;
nkuranhyɛdze bi a nkorɔfo yɛ dze kyerɛ hɔn enyisɔ wɔ mbɔdzembɔ bi a ankorankor&#13;
anaa nyimpakuw bi ayɛ. Dɛm ndzɛmba yi taa daa edzi wɔ huandzin mu. Nhwehwεmu&#13;
yi dze Praemari mboanosεm a minyaa no wɔ nkcmbctwetwe mu dze dzii dwuma.&#13;
Dwumadzi yi kɔr do wɔ nkurow dodowara mu mbom anan pɛr na mekaa ho asɛm wɔ&#13;
mo nhwehwɛmu yi mu. Dɛm nkurow yi nye; Oguaa (Oguaa mansin), Anomabo na&#13;
Akyemfo (Mfantseman mansin) na Edena (Komenda Edena Abirem mansin mu)&#13;
osiandε, dεm nkurow yi yε tsetse nkurow a wcda ho kura hcn tsetse amambra na&#13;
amandze mu. Nhwehwɛmu yi dze nyiyimu a ogyina nsamu anaa botae bi do na&#13;
medze paaw hcn a menye hcn dzii dwuma no. Nkorcfo a mepaaw hcn nye hcn&#13;
dzii nkitahodzi tsitsir wc dwumadzi yi mu yε akyeame, ebusua mpanyimfo na&#13;
akyerεma. Migyinaa ‘New historicism’ a Greenblatt (1990) dze to gua do&#13;
pεnsapεnsaa mboanosεm no mu. Nhwehwεmu yi ada no edzi dε Mfantse nkurow bi&#13;
mu huandzin da abↄse soronko bi edzi. Kurow no huandzin no ho abↄse no yɛ dza ɔfa&#13;
suahu, gyedzi, esisɛm na ehuntasɛm bi a ɔfa kurow no ho. Bio, nhwehwɛmu yi ada no&#13;
edzi pefee dɛ wɔ ber na dwumadzi biara mu no, nkamfo fam nyimpakuw biara&#13;
n’abrabɔ ho, Akanfo yi hɔn ho fi mu a, ɔnnkɛyɛ. Ɔda edzi dɛ kasasu ahorow pue&#13;
Mfantse nkurow bi hɔn huandzin mu. Bi nye enyihanhan, nkamu, ebirabɔ na asɛmbisa&#13;
a onnhia nyiano. Kasasu dwumadzi da no ho edzi ber biara wɔ kasadwumfo ne kasa&#13;
mu anaa n’akyerɛw.
NHWEHWƐMU DWUMADZI A MEDZE AMA ESUAPƆN YI NE FA A ƆHWƐ&#13;
KASA HO ADZESUA DO NE FA A ƆHWƐ AKAN-NZEMA KASASUA A&#13;
ƆWƆ SIMPA ESUAPƆN MU. MEDZE AMA ESUAPƆN YI MU “SCHOOL OF&#13;
GRADUATE STUDIES” SO.&#13;
IYI BƐKA HO BI MA ESUAPƆN NO AMA ME&#13;
“MASTER OF PHILOSOPHY&#13;
(GHANAIAN LANGUAGE STUDIES-MFANTSE)” ABƆDZIN.&#13;
KWAKWAR, 2024
</description>
<pubDate>Sat, 01 Feb 2025 00:00:00 GMT</pubDate>
<guid isPermaLink="false">http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5097</guid>
<dc:date>2025-02-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item>
<title>Semeɔtese mpɛnsɛmpɛnsɛmu a ɛfa nnua annwendej nsɛnkyerɛnne binom ho</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5082</link>
<description>Semeɔtese mpɛnsɛmpɛnsɛmu a ɛfa nnua annwendej nsɛnkyerɛnne binom ho
Marfo-Tawaih, C.
Nhwehwjmu yi botaej ne sj jhwehwj semeotese mpjnsjmpjnsjmu a jfa nsjnkyerjnne&#13;
binom a jwc nnua annwenej mu nkyerjkyerjmu a ɛda adi wɔ mu, na afei ahwj&#13;
nsunsuansoc a nsjnkyerjnne a duadwumfoc nam wcn duadwini so nwene. Menam&#13;
kwalitetifo ne fa a jyj ‘ethnography’ kwan so dii me dwuma no. Mede mfitiasej&#13;
nsjmmoano ne mmataho nsɛmmoano na jyjj mpjnsjmpjnsjmu yi. Menyaa mfitiasej&#13;
nsjmmoano yi firii Asante Mantam mu duadwumfoc num a wcn mu mmijnsa wc&#13;
Ahwia na mmienu nso wc Kumase Amammerj Fie. Mede bosoom mmienu na boaboaa&#13;
duadwumfoc nsjnkyerjnne aduonu a mede mpjnsjmpjnsjmu wɔ me dwumadie yi mu&#13;
Anobaabaej adwumayjdej na mede dii dwuma yi titire wɔ nhwehwjmu yi mu.&#13;
Ahohyjmu nhwjej nso yj adwumayjdej baako a mefaa so de nyaa nsjmmoano de dii&#13;
dwuma yi. Ɛdaa adi sɛ, duadwumfoɔ nsjnkyerjnne bi yj dej jkyerj ahemfie&#13;
nsjnkyerjnne, deɛ jkyerj adinkra nsjnkyerjnne anaa ahyjnsodej ne dej jkyerj Akanfoc&#13;
mmj ankasa. Afei, nsunsuansoc a nsjnkyerjnne no de brj kurommafoɔ bi ne sɛ, jbjboa&#13;
ma adesuafoc, nhwehwjmufoc ne amamfoc ahunu hia a jhia sj wcte wcn ani kchwj&#13;
duadwinis adwuma no
Mpɛnsɛmpɛnsɛmu dwumadie a Ɛfiri Suapɔn ne fa a ɛhwɔ Akan-Nzema kasa ho&#13;
adesua so de kɔma “School of Graduate Studies”&#13;
Yei ne ahiadeɛ baako a ɛbɛma Suapɔn no ama me&#13;
Master of Philosophy&#13;
(Ghanaian Language Studies-Twi)&#13;
ɛwɔ University of Education, Winneba.&#13;
2023
</description>
<pubDate>Wed, 01 Feb 2023 00:00:00 GMT</pubDate>
<guid isPermaLink="false">http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5082</guid>
<dc:date>2023-02-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item>
<title>Sԑnea adeiso de kasa di dwuma ne nea ahyԑ wϽn nkuran ma wϽn asua Nkran kasa no.</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/4825</link>
<description>Sԑnea adeiso de kasa di dwuma ne nea ahyԑ wϽn nkuran ma wϽn asua Nkran kasa no.
Abowie, S.E.
Saa dwumadi yi fa sԑnea Adeisofo de kasa di dwuma ne nea ahyԑ Adeisofo nkuran ma &#13;
wↄn asua Nkran kasa a wↄn akasafo no sua wↄ Adeiso kurow no mu no. Dwumadi yi &#13;
botae ne sԑ ԑbԑhwԑ mmeae ahorow ne kasa a wↄde di dwuma wↄ Adeiso, nea ahyԑ &#13;
Adeisofo no bi nkuran ma wↄn asua Nkran kasa no ne nsunsuanso a Nkran kasa no anya &#13;
wↄ Adeisofo kasa so. Ԑde nkↄmmↄtwetwe, nsԑmmisa a egu krataa so ne ahwԑe na &#13;
ԑboaboaa nsԑm ano bere a ɛgyinaa nyiyimu so paw na mede mepaww nnipa ahanu de &#13;
wↄn dii dwuma no. Mepaww nnipa ↄha ne du fii mmeae a ԑnyԑ Nkranfo no atenae wↄ &#13;
Adeiso ne nnipa aduokrↄn nso fii mmeae a ԑyԑ Nkranfo no atenae. Saa nnipa yi bi yԑ &#13;
Akanfo a wↄn dodow yԑ aduosↄn anum, Ayigbefo nso yԑ aduosia akron, Nkranfo yԑ &#13;
aduasa ason na wↄn a aka no nso a wↄka kasa foforo no yԑ du akron. Saa nnipa yi bi yԑ &#13;
adikro, ↄkyeame, ahemfie mpanyimfo, asↄre mu baanodifo, aban adwumayԑfo, &#13;
aguadifo, nsanodwumayԑfo, akuafo ne asukuufo. Nea ԑdaa adi wↄ dwumadi yi mu ne &#13;
sԑ Akan kasa no nnyeraa ne dibea sԑ Lingua Franca de, nanso Nkran kasa no abↄ ne ho &#13;
mmↄden akↄ n’anim. Ԑnnyԑ sԑ wↄde di dwuma wↄ afie mu nko, na mmom akↄ sԑ wↄde &#13;
di dwuma wↄ mantam, guaso ne nsↄre kakra bi mu. Afei nso Nkran kasa yi aboa ma &#13;
aguadi atu mpↄn na ԑde nkitahodi mapa abԑto nnipa no ntԑm. Dwumadi yi bԑboa atwe &#13;
amanfo adwen asi akwan ahorow a kasa a wↄn akasafo sua nam so bԑkora wↄn kasa so.
Mede mpɛnsɛmpɛnsɛmu dwumadi yi maa &#13;
Simpa Suapɔn yi ne fa a ɛhwɛ ɔkasa ho adesua so no nkorabata a ɛhwɛ &#13;
Akan-Nzema Kasasua so wɔ Simpa Suapɔn mu &#13;
Eyi bɛboa ama ɛnam so bɛma Suapɔn no ama me adesua mu abodin a ɛyɛ &#13;
“Master of Philosophy” &#13;
(Ghanaian Languages Studies-Twi) &#13;
ɛwɔ University of Education, Winneba
</description>
<pubDate>Mon, 01 Jan 2024 00:00:00 GMT</pubDate>
<guid isPermaLink="false">http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/4825</guid>
<dc:date>2024-01-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item>
<title>Sԑnea adeiso de kasa di dwuma ne nea ahyԑ wϽn nkuran ma wϽn asua nkran kasa no.</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/4793</link>
<description>Sԑnea adeiso de kasa di dwuma ne nea ahyԑ wϽn nkuran ma wϽn asua nkran kasa no.
Abowie, S.E.
Saa dwumadi yi fa sԑnea Adeisofo de kasa di dwuma ne nea ahyԑ Adeisofo nkuran ma &#13;
wↄn asua Nkran kasa a wↄn akasafo no sua wↄ Adeiso kurow no mu no. Dwumadi yi &#13;
botae ne sԑ ԑbԑhwԑ mmeae ahorow ne kasa a wↄde di dwuma wↄ Adeiso, nea ahyԑ &#13;
Adeisofo no bi nkuran ma wↄn asua Nkran kasa no ne nsunsuanso a Nkran kasa no anya &#13;
wↄ Adeisofo kasa so. Ԑde nkↄmmↄtwetwe, nsԑmmisa a egu krataa so ne ahwԑe na &#13;
ԑboaboaa nsԑm ano bere a ɛgyinaa nyiyimu so paw na mede mepaww nnipa ahanu de &#13;
wↄn dii dwuma no. Mepaww nnipa ↄha ne du fii mmeae a ԑnyԑ Nkranfo no atenae wↄ &#13;
Adeiso ne nnipa aduokrↄn nso fii mmeae a ԑyԑ Nkranfo no atenae. Saa nnipa yi bi yԑ &#13;
Akanfo a wↄn dodow yԑ aduosↄn anum, Ayigbefo nso yԑ aduosia akron, Nkranfo yԑ &#13;
aduasa ason na wↄn a aka no nso a wↄka kasa foforo no yԑ du akron. Saa nnipa yi bi yԑ &#13;
adikro, ↄkyeame, ahemfie mpanyimfo, asↄre mu baanodifo, aban adwumayԑfo, &#13;
aguadifo, nsanodwumayԑfo, akuafo ne asukuufo. Nea ԑdaa adi wↄ dwumadi yi mu ne &#13;
sԑ Akan kasa no nnyeraa ne dibea sԑ Lingua Franca de, nanso Nkran kasa no abↄ ne ho &#13;
mmↄden akↄ n’anim. Ԑnnyԑ sԑ wↄde di dwuma wↄ afie mu nko, na mmom akↄ sԑ wↄde &#13;
di dwuma wↄ mantam, guaso ne nsↄre kakra bi mu. Afei nso Nkran kasa yi aboa ma &#13;
aguadi atu mpↄn na ԑde nkitahodi mapa abԑto nnipa no ntԑm. Dwumadi yi bԑboa atwe &#13;
amanfo adwen asi akwan ahorow a kasa a wↄn akasafo sua nam so bԑkora wↄn kasa so.
Mede mpɛnsɛmpɛnsɛmu dwumadi yi maa &#13;
Simpa Suapɔn yi ne fa a ɛhwɛ ɔkasa ho adesua so no nkorabata a ɛhwɛ &#13;
Akan-Nzema Kasasua so wɔ Simpa Suapɔn mu &#13;
Eyi bɛboa ama ɛnam so bɛma Suapɔn no ama me adesua mu abodin a ɛyɛ &#13;
“Master of Philosophy” &#13;
(Ghanaian Languages Studies-Twi) &#13;
ɛwɔ University of Education, Winneba
</description>
<pubDate>Mon, 01 Jan 2024 00:00:00 GMT</pubDate>
<guid isPermaLink="false">http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/4793</guid>
<dc:date>2024-01-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
</channel>
</rss>
