<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rdf:RDF xmlns="http://purl.org/rss/1.0/" xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
<channel rdf:about="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/752">
<title>Department of Akan-Nzema Education</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/752</link>
<description/>
<items>
<rdf:Seq>
<rdf:li rdf:resource="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5200"/>
<rdf:li rdf:resource="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5184"/>
<rdf:li rdf:resource="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5097"/>
<rdf:li rdf:resource="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5082"/>
</rdf:Seq>
</items>
<dc:date>2026-05-10T04:48:03Z</dc:date>
</channel>
<item rdf:about="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5200">
<title>Akyeame Kasa Wɔ Dwumadie Ahodoɔ Ase Binom Mu Mpɛnsɛmpɛnsɛmu WϽ Pragematese Kwan So</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5200</link>
<description>Akyeame Kasa Wɔ Dwumadie Ahodoɔ Ase Binom Mu Mpɛnsɛmpɛnsɛmu WϽ Pragematese Kwan So
Opoku-Boadum, R.
Dwumadie yi yε nhwehwεmu a εfa akyeame kasa wɔ dwumadie ahodoɔ ase no bi&#13;
mpɛnsɛmpɛnsɛmu. Nhwehwεmu yi twe adwene si nnwuma titire a akyeame di wɔ mmeaeɛ&#13;
ahodoɔ binom, kasasuo ahodoɔ binom a akyeame de di dwuma wɔ wɔn kasa mu ne&#13;
nsɛntitire a ɛda adi wɔ akyeame dwumadie mu. Mede sukyerε anaa nhwehwεmu a εnnyina&#13;
akontabudeε so na εyεε nhwehwεmu yi. Mefaa nnipa aduonum (50) na mede dii dwuma&#13;
yi, na menam anototoɔ anaa nkↄmmↄtwetwee nko ara so na menyaa nsεmmoano a mede&#13;
dii dwuma yi. Dwumadie yi mpεnsεmpεnsεmu nyinaa gyinaa ‘Relevance’ tiɔri so. Deε&#13;
εdaa adi wↄ nhwehwεmu yi mu ne sε, nyɛ ahemfie nko ara na akyeame tumu di dwuma,&#13;
na mmom mmeaeɛ bi te sɛ ayiase, awaregyeɛ ase, abadintoɔ ase, asɔre dan mu, akɔmfofie,&#13;
radio so ne T. V so nyinaa wɔtumi di wɔn nnwuma. Afei, ɛbɛdaa adi wɔ nhwehwɛmu yi&#13;
mu sɛ, kasasuo a ɛtumi pue wɔ akyeame kasa mu no bi ne ɛbɛ, kasakoa, anihanehane,&#13;
ntotoho, nnyinahɔma, abodin, nnyegyeeɛ sɛ adwene, ne deɛ ɛkeka ho. Ne korakora no,&#13;
nhwehwɛmu yi daa no adi sɛ, nsɛntitire a ɛtumi pue wɔ akyeame dwumadie mu no bi ne&#13;
owuo, ɔdɔ, ayɔnkofa, nkabom, ahofama, nokwaredie, ne deɛ ɛkeka ho. Dwumadie yi bεboa&#13;
abↄ Akanfoↄ amammerε wↄ ɔkasa ho ban ɛfiri sɛ, nnipakuo biara amammerɛ gyina wɔn&#13;
kasa so.
Nhwehwɛmu dwumadie a ɛfiri Akan-Nzema, Faculty of Ghanaian Languages Education,&#13;
de kↄma School of Graduate Studies,&#13;
nam so ma manya abodin krataa&#13;
Master of Philosophy&#13;
(Ghanaian Language Studies-Twi)&#13;
afiri University of Education, Winneba.&#13;
KUTAWONSA, 2023
</description>
<dc:date>2023-06-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item rdf:about="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5184">
<title>AKANFOϽ ADESIEDEƐ MU MPℇNSℇMPℇNSℇMU</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5184</link>
<description>AKANFOϽ ADESIEDEƐ MU MPℇNSℇMPℇNSℇMU
Frimpong-Manson, H
Dwuma yi yε nhwehwεmu a εyɛ adesua a ɛfa amanneɛ a ɛwͻ Asantefoɔ amammerɛ no mu&#13;
baako a ɛyɛ ayiyɛ. Nhwehwɛmu yi twe adwene si nneɛma a Akanfoͻ de yɛ adesiedeɛ ne&#13;
sɛnti a wͻde saa nneɛma no yɛ adesiedeɛ, ɛnne nsakraeɛ a aba kane adesiedeɛ ne ɛnnɛ&#13;
mmerɛ yi mu adesiedeɛ nneɛma mu. Mede sukyerε anaa nhwehwεmu akwankyerɛ a&#13;
εnnyina akontabudeε so na εyεε nhwehwεmu yi. Mefaa nnipa aduasa (30) na mede dii&#13;
dwuma yi na nhwehwɛmu yi kɔɔ so wɔ Asante Mantam nkuro ahodoͻ a ɛyɛ Ꜫfiduase,&#13;
Asͻkͻre, Dwaben ne Asukͻkͻͻ a ne nyinaa wͻ Sɛkyerɛ Apueeɛ Mansini mu. Mefaa&#13;
anototoɔ anaa nkↄmmↄtwetwee kwan nko ara so na menyaa nsεmmoano a mede dii dwuma&#13;
yi. Dwumadie yi mpεnsεmpεnsεmu nyinaa gyinaa ‘Saussure (1983) adwenemusɛm&#13;
“Semiotics” so. Deɛ ɛbɛdaa adi wɔ adwuma yi mu ne sɛ, Akanman mu sɛ onipa bi wu a,&#13;
na ɔnwuiiɛ, na mmom wɔwɔ gyidie sɛ ɔrekɔ kuro foforɔ so a wɔfrɛ no Asamando a&#13;
nananom adi kan wɔ hɔ na ɛte sɛ ɔman a deɛ yɛyɛ no wɔ asase yi so no, saa ara pɛpɛɛpɛ na&#13;
wɔyɛ no hɔ. Ne saa nti no, nneɛma a yɛhia no wɔ asase yi so no, owufoɔ a yɛregya no kwan&#13;
nso hia saa nneɛma yi na ɔde akɔtoa n’abrabɔ so. Ꜫnam wei so nti na Akanfoͻ de nneɛma&#13;
bi te sɛ sapͻ, samina, toobɛtɛ, towuro, ankaatwadeɛ, bͻbrapa bokiti, nkuto, pawoda ne deɛ&#13;
ɛkeka ho dware owufoͻ bi no na amma wamfa sɛbe honam a nka wͻ mu ankͻpue Nananom&#13;
anim. Bio, ɛbɛtͻͻ dwa wͻ nhwehwɛmu yi mu sɛ, Akanfoͻ nneɛma bi te sɛ sika, pɛtia, duku,&#13;
ntoma, hyenaapo, bommo, ne deɛ ɛkeka ho gya owufoͻ bi kwan na wanya bi ada so de bi&#13;
akͻbͻ n’amanneɛ wͻ Nananom anim. Ne korakora no, ɛdaa adi wͻ nhwehwɛmu yi mu sɛ,&#13;
nneɛma a kane no na Akanfoͻ de yɛ adesiedeɛ no nsakraeɛ pii aba mu a deɛ ɛdi akotene&#13;
wͻ mu ne sikasɛm ne akansie a aba adesiedeɛ mu no. Dwumadie yi bεboa akenkanfoɔ ama&#13;
wɔahunu Akanfoↄ amammerε a ɛfa adesiededɛ ho, nkanka ne mmabunu no. Wɔbɛhunu&#13;
nsakraeɛ a aba kane Akanfoͻ adesiedeɛ nneɛma ne nnɛ mmerɛ yi deɛ mu.
Nhwehwɛmu dwumadie a ɛfiri Akan-Nzema, Faculty of Ghanaian Languages Education,&#13;
de kↄma School of Graduate Studies,&#13;
nam so ma manya abodin krataa&#13;
Master of Philosophy&#13;
(Ghanaian Language Studies-Twi)&#13;
afiri University of Education, Winneba.&#13;
OBUBUO, 2024
</description>
<dc:date>2024-07-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item rdf:about="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5097">
<title>Mfantse Nkurow binom hɔn huandzin mu Mpɛnsampɛnsamu</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5097</link>
<description>Mfantse Nkurow binom hɔn huandzin mu Mpɛnsampɛnsamu
Kwofie, R.
Nhwehwɛmu yi fa Mfantse nkurow bi hɔn huandzin mu mpɛnsampɛnsamu ho.&#13;
Nkamfo yɛ biribi a noho hia wɔ Akanfo na nyimpakuw biara asetsena mu. Ɔyɛ&#13;
nkuranhyɛdze bi a nkorɔfo yɛ dze kyerɛ hɔn enyisɔ wɔ mbɔdzembɔ bi a ankorankor&#13;
anaa nyimpakuw bi ayɛ. Dɛm ndzɛmba yi taa daa edzi wɔ huandzin mu. Nhwehwεmu&#13;
yi dze Praemari mboanosεm a minyaa no wɔ nkcmbctwetwe mu dze dzii dwuma.&#13;
Dwumadzi yi kɔr do wɔ nkurow dodowara mu mbom anan pɛr na mekaa ho asɛm wɔ&#13;
mo nhwehwɛmu yi mu. Dɛm nkurow yi nye; Oguaa (Oguaa mansin), Anomabo na&#13;
Akyemfo (Mfantseman mansin) na Edena (Komenda Edena Abirem mansin mu)&#13;
osiandε, dεm nkurow yi yε tsetse nkurow a wcda ho kura hcn tsetse amambra na&#13;
amandze mu. Nhwehwɛmu yi dze nyiyimu a ogyina nsamu anaa botae bi do na&#13;
medze paaw hcn a menye hcn dzii dwuma no. Nkorcfo a mepaaw hcn nye hcn&#13;
dzii nkitahodzi tsitsir wc dwumadzi yi mu yε akyeame, ebusua mpanyimfo na&#13;
akyerεma. Migyinaa ‘New historicism’ a Greenblatt (1990) dze to gua do&#13;
pεnsapεnsaa mboanosεm no mu. Nhwehwεmu yi ada no edzi dε Mfantse nkurow bi&#13;
mu huandzin da abↄse soronko bi edzi. Kurow no huandzin no ho abↄse no yɛ dza ɔfa&#13;
suahu, gyedzi, esisɛm na ehuntasɛm bi a ɔfa kurow no ho. Bio, nhwehwɛmu yi ada no&#13;
edzi pefee dɛ wɔ ber na dwumadzi biara mu no, nkamfo fam nyimpakuw biara&#13;
n’abrabɔ ho, Akanfo yi hɔn ho fi mu a, ɔnnkɛyɛ. Ɔda edzi dɛ kasasu ahorow pue&#13;
Mfantse nkurow bi hɔn huandzin mu. Bi nye enyihanhan, nkamu, ebirabɔ na asɛmbisa&#13;
a onnhia nyiano. Kasasu dwumadzi da no ho edzi ber biara wɔ kasadwumfo ne kasa&#13;
mu anaa n’akyerɛw.
NHWEHWƐMU DWUMADZI A MEDZE AMA ESUAPƆN YI NE FA A ƆHWƐ&#13;
KASA HO ADZESUA DO NE FA A ƆHWƐ AKAN-NZEMA KASASUA A&#13;
ƆWƆ SIMPA ESUAPƆN MU. MEDZE AMA ESUAPƆN YI MU “SCHOOL OF&#13;
GRADUATE STUDIES” SO.&#13;
IYI BƐKA HO BI MA ESUAPƆN NO AMA ME&#13;
“MASTER OF PHILOSOPHY&#13;
(GHANAIAN LANGUAGE STUDIES-MFANTSE)” ABƆDZIN.&#13;
KWAKWAR, 2024
</description>
<dc:date>2025-02-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
<item rdf:about="http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5082">
<title>Semeɔtese mpɛnsɛmpɛnsɛmu a ɛfa nnua annwendej nsɛnkyerɛnne binom ho</title>
<link>http://41.74.91.244:8080/handle/123456789/5082</link>
<description>Semeɔtese mpɛnsɛmpɛnsɛmu a ɛfa nnua annwendej nsɛnkyerɛnne binom ho
Marfo-Tawaih, C.
Nhwehwjmu yi botaej ne sj jhwehwj semeotese mpjnsjmpjnsjmu a jfa nsjnkyerjnne&#13;
binom a jwc nnua annwenej mu nkyerjkyerjmu a ɛda adi wɔ mu, na afei ahwj&#13;
nsunsuansoc a nsjnkyerjnne a duadwumfoc nam wcn duadwini so nwene. Menam&#13;
kwalitetifo ne fa a jyj ‘ethnography’ kwan so dii me dwuma no. Mede mfitiasej&#13;
nsjmmoano ne mmataho nsɛmmoano na jyjj mpjnsjmpjnsjmu yi. Menyaa mfitiasej&#13;
nsjmmoano yi firii Asante Mantam mu duadwumfoc num a wcn mu mmijnsa wc&#13;
Ahwia na mmienu nso wc Kumase Amammerj Fie. Mede bosoom mmienu na boaboaa&#13;
duadwumfoc nsjnkyerjnne aduonu a mede mpjnsjmpjnsjmu wɔ me dwumadie yi mu&#13;
Anobaabaej adwumayjdej na mede dii dwuma yi titire wɔ nhwehwjmu yi mu.&#13;
Ahohyjmu nhwjej nso yj adwumayjdej baako a mefaa so de nyaa nsjmmoano de dii&#13;
dwuma yi. Ɛdaa adi sɛ, duadwumfoɔ nsjnkyerjnne bi yj dej jkyerj ahemfie&#13;
nsjnkyerjnne, deɛ jkyerj adinkra nsjnkyerjnne anaa ahyjnsodej ne dej jkyerj Akanfoc&#13;
mmj ankasa. Afei, nsunsuansoc a nsjnkyerjnne no de brj kurommafoɔ bi ne sɛ, jbjboa&#13;
ma adesuafoc, nhwehwjmufoc ne amamfoc ahunu hia a jhia sj wcte wcn ani kchwj&#13;
duadwinis adwuma no
Mpɛnsɛmpɛnsɛmu dwumadie a Ɛfiri Suapɔn ne fa a ɛhwɔ Akan-Nzema kasa ho&#13;
adesua so de kɔma “School of Graduate Studies”&#13;
Yei ne ahiadeɛ baako a ɛbɛma Suapɔn no ama me&#13;
Master of Philosophy&#13;
(Ghanaian Language Studies-Twi)&#13;
ɛwɔ University of Education, Winneba.&#13;
2023
</description>
<dc:date>2023-02-01T00:00:00Z</dc:date>
</item>
</rdf:RDF>
